Tábor Svätého Damiána

Tradície Tábora Svätého Damiána siahajú až do minulých desaťročí. Kruh Svätého Damiána založili bohoslovci Níreďházského seminára s cieľom, aby sa každý člen počas dňa modlil za jedno dieťa, ktoré trpí mentálnou poruchou. Súčasne začali navštevovať inštitút s názvom Magdaléneum, kde sa stretávali s deťmi s mentálnými poruchami. V poobedňajších časoch, keď čas vychádzky to dovolilo, spolu hrali, spievali, organizovali rôzne voľnočasové aktivity. Takto, pri duchovnom spojení sa otvárala príležitosť aj k vytvoreniu osobných vzťahov. V bohoslovcoch sa prebudila akási citlivosť, ktorou sa mohli obrátiť k tým, ktorí trpia poruchou. Medzitým vznikla potreba podľa možností čo najlepšie pomáhať deťom a ich rodinám.

V roku 1997, teraz už pred 23 rokmi sa začala jedna krásna iniciatíva v Gréckokatolíckom kňazskom seminári! Vtedajší členovia Kruhu Svätého Damiána sa rozhodli že zorganizujú tábor. Tábor, ale ne pre hocikoho, ale pre výnmočných ľudí! Hýbateľom vtedy bola a aj teraz je modlitba. Z toho vyrástla a v tom rastie aj naďalej tá iniciatíva. Preto bol zriadený Tábor Svätého Damiána, ktorý sa stal korunou celoročnej práci Kruhu Svätého Damiána.

Tábor má tri dôležité úlohy: na jeden týždeň prevziať zátaž od rodičov týchto chorých detí, na druhej strane obdarovať týchto detí nezabudnuteľnými spomienkami, a po tretie upriamiť pozornosť spoločnosti na solidaritu k deťom s poruchami, týmto prezentujúc že aj oni sú rovnako užitočnými členmi spoločnosti, ako človek, ktorý je úplne zdravý.

V rámci každoročnej týždennej iniciatívy majú účastníci tábora možnosť zúčastňovať sa na rôzných vývojových a zábavných programoch a popri všetkom dôležitú úlohu zohráva aj viera. Účasť v tábore je úplne zadarmo. K tomu, aby sme mohli fungovať, potrebné finančné náklady z roka na rok sa snažime zabezpečiť spoločnými silami aj napriek ťažkostiam. V našom poslednom tábore sme utáborili 120 detí so zdravotným postihnutím spolu zapojením 150 mladými dobrovoľníkmi.

Tábor Svätého Damiána je každý rok inzerovaný pre ľudí so stredným a ľahkým mentálnym postihnutím. Aj keď sú študenti Gréckokatolíckeho kňazského seminára zodpovednými organizátormi, pre deti a ani pre pomocníkov neexistujú žiadne náboženské obmedzenia.

Verný heslu spoločenstva: “Neste si navzájom bremená “ odráža všetky hodnoty a cnosti, ktoré sú v dnešnej modernej spoločnosti vytlačené na perifériu.

Veľmi milá myšlienka, ktorá pochádza od jedného dlhoročného Damjanovského pomocníka, je, že tieto deti sú prosto jednoducho zmýšlajúci. Majú len jednu úlohu na svete, aby nám ukázali koľko máme a napriek tomu si nedokážeme ich vážiť. Oni sú Božími darmi, ktorí prinášajú požehnanie ich prostrediu, ich rodinám a my tiež chceme dostať trošku z tohto požehnania.

Neskrývaným cieľom našej činnosti je tiež upriamiť pozornosť nášho prostredia na skutočnosť, že máme zodpovednosť za svojich blížnych a že každý človek s dobrým srdcom by mal cítiť povinnosť pomáhať svojím blížnym, ktorí to majú ťažšie. Bohoslovci spoznali že cez radosti, ktoré dostávajú od tých detí, koľko ťažkostí a námahy prináša život, v ktorých dieťa so zdravotným postihnutím spestrí každedenný život rodiny.

Preto sa rozhodli že každý rok v lete na týždeň si preberú tie “ťarchy” od rodičov a tak týžden budú spolu s deťmi na tábore. Po úspešnosti a zážitkov prvého tábora ozveny od rodičov motivovali ďalej bohoslovcov a aj laikov. Jedným z hlavných aspektov narvrhovania programu je, aby sa deti z tohto tábora vracali domov s trvalými zážitkami.

Naša iniciatíva je úplne dobrovoľná. Všetci pomocníci z tábora dobrovoľne obetujú svoj čas, svoje leto, aby Damjanovská rodinka mohla spolu stráviť týždeň dovolenky bez problémov. Naši dobrovoľníci sa na týždeň stanú neoddeliteľnou súčasťou života našich táborníkov, či už sa to týka jedeniu jedál, obliekania sa, hygiene alebo len tak sa priateľsky, duchovne porozprávať, spolu spievať a hrať, tancovať. Z tohto tábora Svätého Damiána však každý účastník sa vracia domov o niečo bohatší. My pomocníci nevidíme iba prácu v tábore. Rok čo rok zažívame, aké to je, keď nám bezpodmienečne dôverujú a majú nás radi. Okrem týchto detí sa v dnešnom svete veľmi zriedkavo stretávame s takým človekom, od ktorého to môžeme dostať. Zažívame, aký je to pocit pracovať, unaviť sa, aby sme potešili toho druhého a že sme schopní takou dobrovoľnou činnosťou tak veľa dávať našim blížnym.

Väčšina pomocníkov pochádza z vyšších tried stredných a vysokých škôl, ale tábor priťahuje aj dospelých ľudí a manželských párov, ktorí dnes už majú samostatnú existenciu. Počet účastníkov tábora Svätého Damiána sa každým rokom zvyšuje.

Tábor sa koná tradične prvý augustový týždeň. Prvý (nultý) deň na miesto konania prichádzajú len dobrovoľníci. Progamy v týždni, každý rok sú veľmi rozmanité, pretože sa každý rok snažíme zostaviť programy tak, aby sa zúčastnené deti mohli vrátiť domov s trvalými zážitkami. Sme hrdí na to, že toto úsilie prináša ovocie. Počas návštev cez rok sme zistili, že tábor Svätého Damiána je každoročne vynikajúcou udalosťou v živote detí. Programy zahŕňajú špecialný športový deň, rôzne remeselnícke kurzy, muzikoterapie a spoločnú prípravu na “Kto čo vie?”, ktorý sa koná na konci tábora, kde môže každý prejaviť svoj talent a všestrannosť. Našimi vracajúcimi sa hosťami sú kapela Nevzdávam sa, Horiace Slimáky, Gréckokatolícky motorkári, rozprávači príbehov, terapeutické psy a mnoho ďalších dobrodincov, ktorých vždy s láskou vítame.

Za tie roky sa nám podarilo získať stovky pomocníkov a darcov, ktorí prešli akousi premenou v prístupu k ľuďom so zdravotným postihnutím, pretože veľa ľudí až v tábore sa stretne s ľudmi, ktorí potrebujú špecialne opatrenia.
Na druhej strane sme schopní dávať nádej a duchovnú oporu takým rodičom a opatrovateľom, ktorí sa starajú o postuhnuté deti. Za posledné desaťročie je vďačný táboru veľký počet špeciálných psychológov, psychológov, pedagógov, lekárov a kňazov, ktorý tu našli svoje povolanie.

Čo je podstatou tábora?

Dovoľte nám zdielať jednu opakujúci sa okamih, zážitok, ktorý môžeme zažiť každoročne v tábore. Každý, kto už bol v tábore Svätého Damiána, vie, že poslednú noc, na konci takzvanej “ Párty-noc” , stojíme vo veľkom kruhu, kde sa navzájom objímeme. Toto je ten okamih, keď sa aj tej zdanlivo najsilnejšej osobe začnú tiecť slzy.

Pre mňa toto je tábor Svätého Damiána. Tento kruh, ten ne ozajstný Kruh Svätého Damiána. Pretože v kruhu nie sú žiadne rozdiely, všetky strany kruhu sú rovnaké. Toto je tábor Svätého Damiána, kde nezáleží na tom, aký si, pretože tu si milovaný. Pre nás tento okamih je najkrajším počas tábora. A viete čo môžeme zažiť? To, že keď sa zamyslíme nad všetkým, tak naše srdcia sú naplnené nejakým teplom, pocitom, ktorý pozná každý z nás, a to je láska.

Ľudia so zdravotným postuhnitím nie sú čudní alebo iní! Oni chcú len to čo aj každý iný, aby boli PRIJATÍ, aby prijali ich lásku.